Bábätkovská kolika – mýtus alebo skutočnosť?

 

 

 

NIE JE COLIC AKO KOLIKA

Koliky sa tak nejak prirodzene už oddávna spájajú s dojčenským vekom našich detí a na dennom poriadku sú vety ako: „Máme sa dobre, len keby nás netrápila tá kolika.“ Alebo: „Čo vám to dieťa toľko plače? Nemá koliku?“ A tak sa nám nejak do povedomia dostalo, že je asi celkom normálne, že malé detičky bolievajú brušká a všetko to hodíme pod pojem „kolika“.

 

Ak dáme do vyhľadávaču pojem kolika, nájdeme niečo takéto:

 

„Detské koliky sa prejavujú záchvatmi plaču, najmä u dojčiat v prvých týždňoch až mesiacoch života, a to bez zjavnej príčiny, pričom plač zvyčajne trvá viac ako 3 hodiny denne, najmenej 3 – 4 krát do týždňa, v pravidelnú dennú či nočnú hodinu.“ 

 

To ale vôbec nemusí byť spôsobené bolesťou bruška, tak ako kolika v medicínskom význame, ktorým je:

 

„prudké kŕčovité záchvatové bolesti v brušnej dutine“.

 

Vplyvom cudzojazyčných médií a preberaním článkov sa nám totiž tieto dva pojmy trochu zliali a teraz už nevieme, či naše dieťatko trápi bolesť bruška, alebo z anglického „colic“, teda nevysvetliteľná plačlivosť dieťaťa bez zjavnej príčiny. A preto, ak liečime tú „anglickú“ colic liekmi na našu slovenskú koliku, samozrejme, že nie sú účinné.

  

AK HO NEBOLÍ BRUŠKO, TAK PREČO STÁLE PLAČE?

Áno, vieme. Vyskúšali ste už všetko. Dieťa je nakŕmené, prebalené, nie je mu zima ani teplo, nie je opustené ani osamelé, držíme ho pevne v náručí, mojkáme ho, kolíšeme, hojdáme, masírujeme bruško, cvičíme nožičkami, natierame olejčekmi, púšťame biely šum a ono stále nie a nie prestať plakať. Tak už zo zúfalstva siahame po rôznych prípravkoch na znižovanie plynatosti bábätiek (v lepšom prípade po feniklovom čaji) či rektálnych rúrkach a nič z toho nezaberá.

 

Chápeme vás. Veď je to logické, bábätko trápi bruško, preto toľko plače a vám už došli možnosti (a nervy). Čo keby sme vám však povedali, že pes vôbec nemusí byť zakopaný v brušku a príčinu ste celý čas hľadali na nesprávnom mieste? Prezradíme vám tajomstvo, ktoré vám môže prevrátiť život naruby: tie vysoko plačlivé bábätká netrpia bolesťou bruška, ale tým, že nechápeme ich potreby a nevieme na ne správne (a včas) reagovať. Krutá pravda, vieme. Ale nikto neštudoval vysokú rodičovskú a málokoho z nás naučili starať sa o novorodenca rodičia či komunita. Tak nám neostalo nič iné, iba sa spoliehať na dostupné zdroje (väčšinou internetové a nepresné) a v lepšom prípade na svoju intuíciu.

 

Čo sú to teda za potreby a ako sa ich naučiť napĺňať, aby naši maličkí nemuseli toľko plakať? Skvelý a podrobný článok na túto tému nájdete tu. My vám načrtneme aspoň zopár kľúčových tipov, ktoré dokážu takmer ihneď zlepšiť situáciu s vaším plačkom:

 

1. DOVEĎTE SVOJU DOJČIACU TECHNIKU DO DOKONALOSTI

Správna technika dokáže urobiť ozajstné zázraky, môžete nám veriť. Tiež je dôležité vykašľať sa na „časovanie dojčenia“ a dojčiť na požiadanie. Silno odporúčame aj návštevu laktačnej poradkyne, ktorá vám ukáže, ako na správne prisatie. Môže sa totiž celkom ľahko stať, že pri plytkom prisatí alebo len "cmukaní" bábätko nevypije dosť mlieka, ale sa len nahlce vzduchu. (Čo v konečnom dôsledku môže naozaj viesť k plynom v brušku.) Laktačná poradkyňa tiež vie vyhodnotiť výdatnosť pitia, pretože aj znížený príjem materského mliečka počas dňa (či už je spôsobený dlhými intervalmi medzi jednotlivými dojčeniami alebo preskakovaním dojčení kvôli dlhým spánkom v kočíku s cumlíkom) môže spôsobiť pomalé znižovanie tvorby, ktoré vaše bábätko vyhodnotí nespokojnosťou. Aby sa zabránilo znižovaniu produkcii materského mlieka a nespokojnosti z toho vyplývajúcej, je možné urobiť kopec opatrení, akými sú napríklad:

 

1. Kontakt koža na kožu, ktorý sme ospevovali už aj v tomto článku

2. Vyberte dieťa zo zavinovačky a šup s ním do šatky či nosiča

3. Naštudujte si videá a fotky správneho prisatia a skúste si ho čo najlepšie natrénovať

4. Vyskúšajte spoločný spánok s bábätkom (samozrejme pri dodržaní všetkých bezpečnostných pravidiel)

5. Naučte sa stláčať prsník pri dojčení

6. Pri dojčení striedajte prsníky

7. Zbavte sa všetkých vecí, ktoré kazia dojčenie (cumlík, fľaška, klobúčiky a tak)

 

 

 

2. USPÁVAJTE DIEŤA TROCHU SKÔR

Áno, ono teraz možno vyzerá byť v pohode, ale ani nestihnete žmurknúť a už je príliš unavené. A vtedy už je nešťastné a zaspávanie je náročnejšie. Skúste teda začať bábätko uspávať trochu skôr ako obvykle a je možné, že sa vyhnete tejto preúnave a frustrácii (obojstrannej) s ňou spojenou. Pamätajte, že bábätká sa nedokážu samé upokojiť a potrebujú našu pomoc s uspávaním a ak ju nedostávajú, zažívajú zúfalstvo. Kým je bábo ešte pokojné, vezmite si ho so sebou do postele, zhoďte čo najviac vrstiev, nech môže cítiť vašu vôňu, tep, dotyk a teplo, schovajte sa spolu pod pohodlnou dekou a užite si spoločný čas pokojným uspávaním a možno i spánkom vás oboch.

 

 

3. SKÚŠAJTE NOVÉ SPÔSOBY UTIŠOVANIA

Cumlík vypľúva, kočík odmieta, plače aj v hojdacom vaku? Ono asi potrebuje vás a vašu blízkosť a žiadna náhrada mu nestačí. Bábätká túžia po teple, dotyku, vôni, či tlkote srdca svojich rodičov. Skúste to vášmu drobčekovi dopriať a naviazať si ho do šatky či nosiča, uvidíte, že sa upokojí. (Ak nie, stále je tu fitlopta.) Keď všetko ostatné zlyhá, kontakt koža na kožu v mäkučkých šatách od Vačíc to istí.

 

 

 

4. DAJTE SI POZOR NA „PREPODNETOVANOSŤ“

Tento termín sme zaviedli v súvislosti so starostlivosťou o novorodencov a vyjadruje stav, kedy je bábätko už po celom dni preťažené a nedokáže spracovať všetky podnety, ktoré sa mu naskytli. Skúste niektoré podnety eliminovať  (najmä večer) a môžete sa vyhnúť predráždenosti, ktorá logicky ústi do usedavého plaču. Zvážte, či je potrebné napríklad: prebaľovať pred dojčením, odgrgávať, každý večer kúpať, nútiť dieťa, aby zaspalo samé či odtŕhanie z prsníka pred tým, ako tuho zaspí a uvidíte, či sa niečo zmení.

 

 

5. MOŽNO CHCE LEN KAKAŤ

Sú bábätká, ktoré radšej kakajú a cikajú, keď sú rozbalené a snažia sa nám to dať najavo plačom či kopkaním (pripomínajúcim bolesť bruška), len my tomu nerozumieme. Skúste dieťatko oslobodiť, prípadne ho podržať nad umývadlom a uvidíte, či sa mu uľaví. Nie je to žiadna veda, jednoducho po každom spánku (prípadne medzi dojčením z jedného a druhého prsníku) rozbalíte bábätko a podržíte ho v klbku nad miskou s oblými okrajmi (pokojne aj misou na šľahanie) a počkáte. Bábätko si na to veľmi rýchlo zvykne a často si na ňu aj počká. Tie naše bábätká sú totižto ako vtáčatká, ktoré nerady kakajú do vlastného hniezdočka. 

 

Môže to znieť až neuveriteľne, ako sa dá príčina bábätkovského plaču tak ľahko pomýliť a zameniť za niečo celkom iné. Pritom pomoc môže byť veľmi jednoduchá. Naša blízkosť a pozornosť. Doprajme ju našim malinkým stvoreniam, kým môžeme a kým sú také malinké.

 

Pre viac informácií si určite popozerajte aj stránku www.mamila.sk